Slovenské rádiá by mali hrať viac slovenskej hudby

Autor: Nicol Sabolová | 14.3.2016 o 13:16 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  19x

Nebolo to tak dávno, keď sa na svetlo sveta dostala správa, že slovenské rádiá budú čoskoro hrať viac slovenskej hudby.

Na prvý pohľad, resp. prvý posluch, to znie správne, veď sú predsa slovenské, majú to už zakotvené v samotnom slove. Čo iné by teda mali robiť, ak nie podporovať domácu tvorbu? Nie sme síce takí silní národniari ako Američania, ale aspoň tých 20% predsa musí byť.

            Pravdepodobne nikto však nečakal taký zvrat v situácii, aký nastal. Alebo možno čakal, ak sa pozrieme na našu vládu, takúto polemiku však nechám na pesimistov v internetových diskusiách. Ako môže skvelý nápad vypáliť, aspoň z môjho pohľadu, tak absolútne zle?

            Viem, že tento koncept nebol prijatý s otvorenou náručou, hlavne po tom, ako verejnosť zistila, o čo presne v pôjde. Pamätám si, že Europa 2 na protest celý deň púšťala slovenskú hudbu nie práve kvalitného rázu, zjavne aby ukázala, čo sa môže stať, ak takýto zákon naozaj bude zavedený do praxe. Pričom nápad sám o sebe nie je zlý.

            Obyčajný človek by zrejme zákon púšťať 20% slovenskej hudby pochopil takto: rádiá obmedzia hranie zahraničných „odrhovačiek“, ktoré sa po čase nedajú už ani len počúvať, a dajú priestor interpretom, ktorých sme doteraz v rádiu nemali šancu počuť. Interpretov, ktorí tvoria naozaj kvalitnú hudbu, sú však odkázaní na hranie po malých kluboch, doslova vnútení do tzv. undergroundu (hoci je teraz moderné počúvať to, čo „nejde s prúdom“, tak to možno nie je až taký mínus). Priestor by dostali rôzne štýly, mladé kapely a začínajúci speváci, ktorých rok čo rok vypúšťajú do Slovenska relácie ako Hlas, prípadne Superstar.

            Ja osobne som zatiaľ posun k takejto realite ešte v rádiách nepočula, a to ho mám pravidelne zapnuté každý deň cestou autom do školy a späť. Necítim zmenu. Možno chápanie obyčajného človeka, akým spôsobom ma rozumieť tomuto zákonu, bolo trochu utopistické. A preto je veľa z nás tak hrozne sklamaných. Avšak ak sa nad tým zamyslíme, nebolo práve cítiť tú zmenu hlavným popudom na to, aby zákon prešiel?

            Na túto tému sme sa rozprávali aj s technickým riaditeľom Fun rádia, pánom Neveselým, keď sme sa v prvej polovici novembra zúčastnili takej menšej exkurzie po bratislavských mediálnych inštitúciách (teda po Fun rádiu a TV Joj, aby sme zasa nepreháňali). Za okrúhlym stolom nás sedelo spolu asi štrnásť rytierov Masmediálnych štúdií a pri tejto téme sa pán Neveselý tváril rovnako neveselo.

            Mali sme možnosť vidieť, ako to vníma priamo slovenské komerčné rádio, ktoré je týmto zákonom postihnuté najviac. Lebo my poslucháči sa síce môžeme sťažovať, a máme na to aj samozrejme právo, ale čo rádiá, ktorým nový zákon rozhadzuje celkovú štruktúru, a možno, ak chceme byť veľmi pesimistickí, aj samotné fungovanie.

            Naskytne sa hneď niekoľko problémov, s ktorými sa musí rádio, minimálne to komerčné, popasovať. V prvom rade je to jednoduchá, možno aj taká filozofická či morálna otázka – aké veľké slovo má mať vláda v tom, aby mohla komerčným rádiám diktovať, čo majú hrať? Je to iné pri verejnoprávnych inštitúciách, ktoré sú  sčasti financované vládou, a teda je aj logické, že ak by chcelo v rámci verejnoprávneho rádia niečo uzákoniť, má na to právo. Je pravda, že komerčné rádiá fungujú pod rovnakou legislatívou ako tie verejnoprávne a ešte stále je tu fakt, že ako komerčné rádio musia požiadať o pridelenie licencie. Stále však podliehajú súkromnému vlastníctvu.

            Ďalším problémom je formát rádia, ktorý sa predsa len určuje podľa toho, akú hudbu to-ktoré rádio púšťa „do éteru“. Či už je to CHR, alebo Hot AC či AOR. Ak má rádio formát, kde hráva prevažne rockové piesne alebo piesne rok staré, nenastane pri novom zákone trochu konflikt? Rádio sa musí sústrediť na hranie staro-novej slovenskej hudby, kvalitnej staro-novej slovenskej hudby, no nemám pocit, žeby sme mali množstvo slovenských interpretov, ktorý by hrali dobrú hudbu a mohli zároveň zaplniť taký veľký priestor, ako je 20%, a to z rôznych žánrov. A to je iba momentálny percentuálny podiel, keďže tento priestor by sa mal od roku 2017 zvýšiť na 25%. A to ešte nehovorím o fakte, že ukotvené v zákone je, že každá piata skladba nesmie byť staršia ako dva roky. Tak to naozaj veľa šťastia.

            Čo sa stane s českou hudbou? Ak už rádiá majú uzákonené, že majú hrať 20% slovenskej hudby, to nenecháva veľký priestor pre českú tvorbu. Tieto jazyky sú dosť podobné a preto poslucháč nemusí veľmi vnímať rozdiel, či sa hrá česká alebo slovenská pesnička. Logicky to teda nasleduje ani nie tak k eliminácii, ale skôr k redukovaniu hrania českej hudby v slovenských rádiách, čo môže mať za následky rovnaký efekt v rádiách českých, kde má množstvo slovenských interpretov svoje pôsobiská. V konečnom dôsledku teda hranosť slovenských interpretov môže skôr klesnúť, než by mala posilniť, a poškodila by tak aj samotným hudobníkom. Zaujímavé je, že za kvóty už niekoľkokrát chodili lobovať do parlamentu práve muzikanti, ktorí sa angažujú v Iniciatíve za slovenskú hudbu.

            A ak mám byť úplne úprimná, mohlo by to vyzerať aj tak, že muzikantov, ktorí za tieto kvóty dlhé roky orodovali, menovite napríklad Maťo Ďurinda alebo Jožo Ráž, vedú skôr vlastné záujmy než záujmy slovenskej hudby všeobecne. Hlavne aj kvôli tomu, že napríklad tieto dve kapely, kedysi veľmi známe a veľmi kvalitné, v momentálnej dobe nie sú výrazne hrané, možno by niekto povedal, že sú už aj „za zenitom“. Skeptik by určite prehlásil, že sa snažia oživiť zašlú slávu a takzvane nasilu „pretlačiť“ do slovenského hudobného priestoru aj takýmto spôsobom, keďže mladí umelci sa snažia preraziť skôr kvalitou.

            Mám pocit, že opäť raz bolo prekrútený „názor ľudu“. Aby som objasnila – v prieskume verejnej mienky Slovenského ochranného zväzu autorského sa vyjadrilo až 70% opýtaných, že by v rádiách privítalo viac slovenskej hudby. To je pravda, to by som privítala aj ja. Ale nemyslím si, že ľudia predpokladali, že to vyústi v nejaké právne uzákonené percento a že sa za to postaví práve slovenský premiér, ktorého názor na kvóty (hoci iného typu) pozná dôkladne celé Slovensko. Z toho, čo čítam po internetových diskusiách, a z toho, čo počúvam z vlastného okolia, ľudia nadšení nie sú. Mám z nich pocit, že si to presne takto nepredstavovali.

            Hovorkyňa Fun rádia sa vyjadrila, že slovenskej hudby by hrali viac, ak by bol o ňu zo strany poslucháčov záujem. Tu sa ale môže argumentovať tým, že slovenskí hudobníci v komerčných rádiách nedostávajú dostatočný priestor alebo sú doslova ignorovaní, a teda nie je ani veľká možnosť svoju hudbu z ich strany prezentovať. Ale to už by bolo treba poznať možno trochu škaredé pozadie toho, ako sa slovenská hudba môže dostať/dostáva do rádií.

            Ďalším spôsobom, ako to môže vypáliť presne opačne, je to, že ľuďom sa takýto nátlak na to, čo majú počúvať, zhnusí. Namiesto toho, aby sa posilnilo postavenie slovenskej hudby v rádiách, budú ľudia rádiá vypínať, respektíve presadnú na hudbu z vlastných nosičov, prípadne si zvolia internetové alebo zahraničné rádiá.

            V priestore slovenských diskusných fór sa o tomto zákone hovorí ako o zákone z čias totality. Počas komunizmu takisto existovali kvóty na nesocialistickú hudbu. Niektorí diskutujúci sa dokonca smejú, že rádiám sa o chvíľu nakáže o polnoci povinne púšťať slovenskú hymnu. A že možno je takéto vyhlásenie iba PR praktika, ako odviesť pozornosť od vážnejších, politicky orientovaných vecí. To je už ale polemika pre dlhý večer pri pive v krčme, teda na iný čas.

            Aby som to zhrnula – je veľmi smutné, že slovenská hudba sa v rádiách nevyskytuje prirodzene. Máme mnoho skvelých interpretov, mnoho skvelých začínajúcich interpretov, ktorých v rádiách nepočuť a ktorých mnohí ani vôbec nepoznáme. Jednoznačne by bolo výborné, ak by sa takáto hudba v rádiu objavila. Avšak riešenie treba hľadať niekde inde. Možno v ochote hudobných dramaturgov hľadať aj hlbšie, niekde mimo mainstreamu, kde sa nachádza ozajstná dobrá slovenská tvorba. Možno u vydavateľstiev a autorských zväzov. Nie pri stanovených kvótach, ktoré sú navyše na naše pomery vo veľkých číslach.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?